Čistička beží, prach je utretý a postele prezlečené. Doma máme čistý vzduch a prostredie viac pod kontrolou, ale čo sa deje s našimi pľúcami v momente, keď za sebou zatvoríme dvere od bytu? Zistite, ako chrániť svoje pľúca pred nečistotami aj vonku.
V meste sa znečistenému vzduchu úplne nevyhneme. To ale neznamená, že nemáme žiadny vplyv na to, koľko nečistôt počas dňa skutočne vdýchneme. Aj malé zmeny v trase, načasovaní alebo denných návykoch môžu znamenať príjemný rozdiel.
Londýnske merania King’s College London ukázali, že pokojnejšie pešie trasy môžu znížiť expozíciu dopravnému znečisteniu výrazne. Dôkazom toho je projekt Clean Air Walking Routes, kde boli hodnoty čierneho uhlíka zo spaľovacích motorov na čistejších trasách približne o 30 – 60 % nižšie ako na bežných rušnejších trasách.
Znečistený vzduch totiž nie je problém iba v dňoch, keď meteorológovia vyhlásia smogovú situáciu. V meste aj doma sa s prachom, výfukovými plynmi, peľovými časticami a ďalšími nečistotami stretávame každý deň viac, než si uvedomujeme.
Vonku býva situácia zložitejšia, pretože okolité ovzdušie nedokážeme ovplyvniť. Napriek tomu existuje niekoľko jednoduchých tipov, vďaka ktorým je možné denný kontakt so škodlivinami, ktoré dýchame, obmedziť.
Nejde o to robiť všetko správne, ale skôr myslieť na pár praktických návykov, ktoré môžeme ľahko zakomponovať do nášho každodenného života.
Keď sa niekam ponáhľame, automaticky volíme najkratšiu trasu. Tá ale často vedie pozdĺž hlavnej cesty, rušných križovatiek alebo zastávok, kde sa hromadia výfukové plyny aj prach.
Pritom aj presun o jednu alebo dve ulice ďalej môže znamenať citeľný rozdiel. Pokojnejšie vedľajšie ulice bývajú menej zaťažené dopravou, a tým zdravšie pre naše pľúca. Nie vždy je to možné, ale pokiaľ si môžete vybrať a máte čas, dajte prednosť menej zaťaženým cestám.
Kedykoľvek je to možné, vyberajte si na chôdzu alebo intenzívne športy menej frekventované ulice a cesty, ktoré nevedú priamo pozdĺž cesty. Vhodnejšie bývajú parky (ak nemáte silné alergie), vnútrobloky alebo pokojnejšie obytné zóny. Také prostredie je často príjemnejšie nielen psychicky, ale zároveň znižuje kontakt s dopravným znečistením.
Zbytočne sa tiež nezdržujte pri áut na voľnobeh, autobusov na zastávkach alebo v miestach, kde sa tvoria dopravné zápchy.
Pred dlhšou prechádzkou, počas športu alebo s deťmi vonku sledujte aktuálny index kvality ovzdušia na webe SHMÚ. Keď je kvalita horšia, skráťte pobyt vonku, uberte intenzitu alebo aktivitu presuňte na inokedy.
Pri prízemnom ozóne býva horší vzduch hlavne v horúcich slnečných dňoch a za bezvetria, často popoludní a podvečer. Keď je úroveň ozónu zvýšená, tak je náročnejšiu vonkajšiu aktivitu vhodnejšie plánovať na ráno.
V peľovej sezóne pomáha jazdiť so zatvorenými oknami a pokiaľ ho vaše auto má, tak používať peľový alebo kabínový filter vo ventilácii. Pri dyme z komínov, smogu, jazde v kolóne, tuneli alebo v blízkosti hustej prevádzky môže pomôcť krátkodobo zapnúť recirkuláciu vzduchu, aby sa do auta dostávalo menej znečistenia.
Recirkulácia by ale nemala byť zapnutá nepretržite. Akonáhle sa dostanete mimo znečisteného miesta alebo sa kvalita vonkajšieho vzduchu zlepší, je vhodné ju vypnúť a nechať do auta opäť prúdiť čerstvý vzduch. Pri dlhej jazde sa totiž môže v kabíne hromadiť vydýchaný vzduch a zvyšovať hladinu CO₂. To môže prispievať k únave a ospalosti.
Podobný princíp platí aj doma s vetraním a otvorenými oknami.
Tým sa dostávame na pripomenutie toho, čo pomáha mať čistý vzduch v interiéri. Domáce prostredie totiž môžeme ovplyvniť najľahšie a vo vnútri trávime veľkú časť dňa. Keď si doma znížime množstvo prachu, peľu, roztočov alebo vlhkosti, uľavíme tým dýchacím cestám a vonku potom naše telo zvláda záťaž o niečo lepšie.
Prehľad, ako mať doma lepší a čistý vzduch nájdete v tabuľke:
| Čo chceme obmedziť doma | Kde sa to drží najčastejšie | Čo pomáha |
|---|---|---|
| Roztoče | Matrace, vankúše, posteľná bielizeň, plyšové hračky, koberce, ťažké textílie. | Používajte protiroztočové obliečky, perte posteľnú bielizeň 1× týždenne, obmedzte koberce a ťažké textílie v spálni. Plyšové hračky a dekoratívne textílie pravidelne perte alebo ich zo spálne odstráňte. |
| Prach a poletavé nečistoty | Nábytok, podlahy, textílie, prikrývky, neporiadok. | Prach stierajte navlhko, pravidelne vysávajte ideálne HEPA vysávačom, perte poťahy a prikrývky a obmedzte zbytočné „lapače prachu“. Čistička vzduchu pomôže s prachom, peľom a PM2.5. |
| Peľ zvonku | Otvorené okná, oblečenie, vlasy, vonku sušenú bielizeň, domáci miláčikovia. | V peľovej sezóne vetrajte krátko a nárazovo, po príchode domov sa prezlečte a opláchnite alebo osprchujte. Nesušte bielizeň vonku a nenechávajte zviera, ktoré má peľu v srsti ešte viac ako vy vo vlasoch, v spálni alebo v posteli. |
| Vysoká vlhkosť a plesne | Kúpeľňa, kuchyňa, rohy miestností, miesta po zatekaní. | Udržujte vlhkosť približne medzi 30–50 %, používajte ventilátor v kúpeľni a digestor v kuchyni, opravte zatekanie a navlhnuté miesta čo najrýchlejšie vysušte. |
| Zvieracie alergény | Srsť, čalúnený nábytok, koberce, pelechy, spálne. | Držte zviera mimo spálne a čalúnený nábytok, častejšie upratujte a perte textílie. |
| Dym a dráždivé látky | Fajčenie doma, sviečky, kadidlo, krby, kachle. | Nefajčite doma a obmedzte sviečky, kadidlo a ďalšie spaľovanie, hlavne keď je vonku zhoršená kvalita vzduchu alebo dymová záťaž. |
| Častice z varenia | Kuchyňa, hlavne pri vyprážaní a pečení. | Pri varení zapínajte digestor, ideálne s odťahom von. Varte skôr na zadných platničkách a nechajte digestor bežať ešte 10–20 minút po dovarení. |
Dobré je, že s radom týchto problémov vám doma pomôže kvalitná čistička vzduchu. Najlepšie funguje ako súčasť širšieho režimu. Pokiaľ teda doma obmedzíme hlavné zdroje nečistôt a zároveň si rozumne nastavíme návyky vonku, dýchacie cesty nám poďakujú.
Nezariadime, aby bol mestský vzduch dokonale čistý, ale môžeme ovplyvniť, ako veľmi sa nečistotám vonku počas dňa vystavíme.
Niekedy stačí ísť len mimo hlavnej cesty a rozdiel môže byť obrovský. Inokedy zase nechať pri jazde v aute zatvorené okná, alebo vynechať popoludňajší šport v čase, keď je vonku ovzdušie najhoršie.
Práve v tom je sila našich drobných každodenných rozhodnutí, ktoré keď sa spoja dohromady, môžu našim pľúcam (aj alergiám) výrazne uľaviť.
Píše články a pracuje v tíme Ionic-CARE na oddelení starostlivosti o zákazníkov. Písanie ju baví a publikuje aj na iných webových portáloch (frews.cz, marter.cz). Absolvovala kurz Copywritingu u Markéty Mrkvovej (Holky z biznisu) a študovala Tvorivé písanie u pani Markéty Dočekalovej.
Zdroje:
Meranie King’s College London – Projekt Clean Air Walking Routes, ktorý je dôkazom toho, že pešie trasy, môžu znížiť expozíciu dopravnému znečisteniu.
WHO Europe – Odporúča voliť pre pohyb čistejšie prostredie, zelené priestory ďalej od motorizovanej dopravy a časy, kedy je znečistenie nižšie.
NHS (britská štátna zdravotná služba) – Odporúča pri sennej nádche okrem iného vazelínu okolo nosných dierok, slnečné okuliare dobre priliehajúce k tvári, sprchu a prezlečenie po návrate zvonku, zatváranie okien a peľový filter v aute.
AirNow/EPA – Odporúča pri horšej kvalite ovzdušia skrátiť vonkajšie aktivity, znížiť ich intenzitu, presunúť ich na inokedy a u častíc cvičiť ďalej od rušných ciest.
Obstarávacia cena je len začiatok. Aj lacná čistička vzduchu potrebuje v priebehu rokov meniť filtre. Aké sú skutočné náklady na prevádzku čističky vzduchu s HEPA filtrom po prvom roku a aké po piatich rokoch? Spočítajte si to sami na našej kalkulačke.
Ionizácia vzduchu je prirodzený proces, pri ktorom v ovzduší vznikajú nabité častice zvané ióny. Pre človeka sú najzaujímavejšie z hľadiska zdravia záporne nabité ióny alebo „vzdušné vitamíny“. Pri vodopádoch, v lese alebo na horách je ich tisíce v kubickom centimetri, ale v klimatizovanej kancelárii býva sotva pod stovkou. Tento priepastný rozdiel ovplyvňuje dýchanie, spánok, sústredenie aj náladu.
Myslíte si, že keď zavriete okná, máte doma pod kontrolou, čo dýchate? Vzduch sa v našom obydlí neustále vymieňa a do našich interiérov sa v skutočnosti dostáva mnohými cestami aj keď nevetráme. Koľko kubíkov vzduchu denne sa nám nepozorovane „natiahne“ z vonku do našich obydlí? A kadiaľ sa vlastne dovnútra dostáva?
