Pleseň na stene je problém, ktorý vidíme. Oveľa menej nápadné sú ale jej mikroskopické častice, ktoré sa môžu uvoľňovať do vzduchu a šíriť sa po miestnosti spolu s bežným domácim prachom. Nejde pritom len o známe spóry alebo výtrusy. Vo vzduchu môžu poletovať aj drobné úlomky plesňových vlákien, odumreté časti kolónie, alergénne častice alebo prach, na ktorý sa nadviazali látky vytvárané plesňami. Ako ide dohromady čistička vzduchu a plesne a ako presne vám dokáže prístroj doma pomôcť?
Spóry plesní sa prirodzene vyskytujú vonku aj vo vnútri budov. Domov sa dostávajú otvorenými oknami, vetraním, na oblečení, obuvi alebo napríklad na srsti domácich zvierat.
Ich prítomnosť sama o sebe ešte nemusí znamenať problém. Ten začína vo chvíli, keď spóra dopadne na vhodné miesto a nájde tam dostatok vlhkosti.
Typickým príkladom sú studené rohy miestností, kde sa zráža voda, okolie okien, zle vetrané kúpeľne alebo steny zakryté veľkou skriňou. Pleseň v domácnosti sa ale môže skrývať aj pod tapetou, pod podlahou, za obkladom, okolo netesného potrubia alebo v pivnici.
Často ju nájdeme tam, kde sa spája niekoľko vecí dohromady:
Viditeľná škvrna na stene je pritom iba miesto, kde pleseň rastie. Časť toho, čo vytvára, sa môže postupne uvoľňovať do okolitého vzduchu.
Z plesne sa uvoľňujú jej spóry, ale to je iba zlomok. Čo ďalšie vo vzduchu nájdeme?
Rozmnožovacie častice, niečo ako semienka. Podľa druhu meria zhruba 2 až 30 mikrometrov, na porovnanie ľudský vlas má okolo sedemdesiatich. Sú ľahké, suché a evolučne vyladené presne na to, aby sa šírili vzduchom. Preto sa tak ľahko dostanú napr. z kúpeľne do spálne.
Často zabudnuté. Vyschnutá kolónia sa drobí a do vzduchu púšťa kúsky vlákien a časti bunkových stien, ktoré bývajú menšie ako mikrometer. Laboratórne pokusy ukázali, že keď sa kolónia naruší, môže týchto úlomkov byť početne mnohonásobne viac ako samotných spór. A pretože sú drobnejšie, vydržia sa vznášať dlhšie a v dýchacích cestách sa dostanú hlbšie.
Alergiu nespúšťa pleseň ako taká, ale konkrétne bielkoviny na jej povrchu. Tie sú nepríjemne odolné a prežijú aj svojho majiteľa. Mŕtva pleseň preto nie je automaticky nealergénna. Postriekať múr fungicídom a povlak nechať na mieste znamená, že proteíny zostávajú, len už nerastú. U zvierat je to úplne rovnaké, problémom nie je srsť, ale alergénne proteíny.
Toxické látky, ktoré niektoré plesne produkujú. Majú jednu vlastnosť a to, že sa nešíria vzduchom samy. Nie sú to plyny, držia sa na spórach a na úlomkoch a vezú sa s nimi ako „čierny pasažier“. Keď z ovzdušia zmizne nosič, odíde s ním aj toxín.
Vďaka nim vzniká ten typický zatuchnutý, pivničný pach.
Inými slovami, štyri z piatich zložiek sú pevné častice poletujúce vzduchom. Teda presne ten problém, na ktorý boli čističky vzduchu vymyslené.
Pleseň v kúpeľni automaticky neznamená, že vám niečo môže byť. Dlhodobý pobyt vo vlhkom a plesnivom byte ale býva spájaný s alergickou nádchou, ktorú ľudia často opisujú ako upchatý nos hlavne ráno po prebudení. Ďalej sa objavuje svrbenie a pálenie očí, kašeľ, sipot a dýchavičnosť.
Citliví sú hlavne alergici, astmatici, atopici, malé deti, seniori a ľudia s oslabenou imunitou. A potom každý, kto v napadnutej miestnosti trávi veľa času. U astmatikov sa choroba zhoršuje, u detí vyrastajúcich vo vlhkom prostredí štúdie nachádzajú aj vyššie riziko, že sa astma vôbec rozvinie. Podobná súvislosť existuje aj pri atopickom ekzéme.
Pleseň v spálni, kde prespíte tretinu života, váži podstatne viac ako rovnako veľká škvrna v špajze, kam si zájdete raz týždenne pre zavareninu.
Plesňové častice patria k tomu úplne najľahšiemu, čo môže filtrácia zachytiť. Prečo tomu tak je?
Ak zachytí čistička vzduchu spóru alebo úlomok, je jeho súčasťou na filtri aj mykotoxín a alergénna bielkovina.
Plesňové spóry (výtrusy) sú v porovnaní s najmenšími časticami PM2,5 výrazne väčšie. Preto je kvalitná čistička vzduchu dokáže zo vzduchu zachytávať s vysokou účinnosťou. Samotný zdroj, teda plesne na stene alebo za nábytkom, a vysokú vlhkosť však žiadna čistička neodstráni.
U plesní má navyše tú výhodu, že mu účinnosť drží vysoko ako pri veľkých spórach, tak pri submikrónových úlomkoch podhubia. Teda naprieč celým spektrom toho, čo pleseň do vzduchu posiela.
Prierez čističkou vzduchu Ionic-CARE, kedy nasaje poletavé nečistoty vrátane spór plesní, zachytí ich na svojom elektrostatickom filtri a do priestoru vyfúkne čistý vzduch.
Ionic-CARE Triton X6 využíva práve elektrostatický nerezový filter. Poletujúce častice získajú v prístroji elektrický náboj a následne sa zachytia na zberných plátoch.
Týmto spôsobom môže prístroj odstraňovať zo vzduchu bežný prach, cigaretový dym, peľ aj mikroskopické častice súvisiace s plesňami.
Schopnosť prístroja znižovať množstvo plesní vo vzduchu bola sledovaná aj pri mikrobiologickom meraní vo Fakultnej nemocnici Hradec Králové. V uzavretej kancelárii klesla počas troch hodín koncentrácia kultivovateľných plesní z pôvodných 800 CFU/m³ na 200 CFU/m³.
Zároveň si čistička Ionic-CARE poradí aj so zatuchnutým zápachom, pretože má protipachovú účinnosť 79%.
Výsledok jedného merania samozrejme neznamená, že bude pokles vo všetkých miestnostiach vždy rovnaký. Záleží na veľkosti priestoru, prúdení vzduchu, intenzite zdroja i dobe prevádzky. Ukazuje ale, že elektrostatická čistička dokáže množstvo vzduchom prenášaných plesní reálne znižovať.
Čistička vzduchu pracuje so vzduchom, nie so stavebnou konštrukciou, takže zdroj vlhkosti musíte nájsť a odstrániť sami. Kým tam bude voda, pleseň porastie ďalej, nech sa v izbe čistí akokoľvek. Rovnako neodstráni kolóniu z materiálu. Povlak na omietke, v sadrokartóne alebo pod podlahou je potrebné fyzicky vybrať.
Poradie, ktoré dáva zmysel, je teda. Nájsť vodu, odstrániť napadnutý materiál, začať vetrať a čističkou držať pod kontrolou to, čo aj napriek tomu zostane vo vzduchu.
| Šesť vecí, ktoré z čističky dostanú maximum | |
|---|---|
| Dajte ju do spálne. | Strávite tam sedem až osem hodín s pomalým hlbokým dýchaním, čo je vaša najvyššia denná expozícia čomukoľvek. |
| Nechajte ju bežať stále. | Spóry sa uvoľňujú priebežne, nie nárazovo. Čistička zapnutá na dve hodiny denne stihne iba zlomok práce. |
| Zapnite ju pred upratovaním. | Vysávanie, presúvanie nábytku alebo strhávanie tapety zdvihne do vzduchu obrovské množstvo častíc naraz. Ideálne ju nechajte bežať ešte hodinu potom. |
| Neumiestňujte ju do rohu. | Potrebuje voľné nasávanie aj výdych, inak sa vzduch v miestnosti nepretočí. |
| Zbernú časť čistite pravidelne. | Zanesená lamela má nižšiu účinnosť, je to rovnaké ako s upchatým sitkom. |
| Vetrajte krátko a naplno. | Otvoriť dokorán na päť minút je pre odvod vlhkosti výrazne účinnejšie ako nechať ventilačku pootvorenú celý deň. |
Pleseň nie je len nevzhľadná škvrna na stene. Je to živá kolónia, z ktorej sa môžu do okolia uvoľňovať spóry, alergénne fragmenty, drobné časti podhubia a kontaminovaný prach.
Tieto častice sú často ľahké, suché a dostatočne malé na to, aby sa nejaký čas vznášali vo vzduchu. Zároveň sú ale natoľko hmotné a fyzicky zachytená, aby ich účinná čistička vzduchu dokázala zachytiť na svojom filtri. Práve preto spolu témy čistička vzduchu a pleseň úzko súvisia.
Čistička nezastaví zatekanie ani nevysuší mokrú stenu. Môže však znížiť množstvo plesňových častíc, ktoré sa dostávajú do našich dýchacích ciest. V kombinácii s odstránením vlhkosti, bezpečnou sanáciou a pravidelným upratovaním sa tak stáva dôležitou súčasťou riešenia.
Vyštudovaný analytický chemik. 20 rokov sa venuje problematike kvality vzduchu v interiéroch.
Píše články a pracuje v tíme Ionic-CARE na oddelení starostlivosti o zákazníkov. Písanie ju baví a publikuje aj na iných webových portáloch (frews.cz, marter.cz). Absolvovala kurz Copywritingu u Markéty Mrkvovej (Holky z biznisu) a študovala Tvorivé písanie u pani Markéty Dočekalovej.
Zdroje:
WHO (2009): Guidelines for Indoor Air Quality: Dampness and Mould – Nadbytočná vlhkosť na vnútorných materiáloch vedie k rastu mikroorganizmov, ktoré potom do vzduchu uvoľňujú spóry, bunky, fragmenty a prchavé organické látky. Najvýznamnejšími vplyvmi sú vyšší výskyt respiračných symptómov, alergií a astmy. Hlavným opatrením je prevencia trvalej vlhkosti a mikrobiálneho rastu.
ŠKÚ: Problematika plesní – Stanovisko Štátneho zdravotného ústavu. Plesne rastú všade, kde je dostatok vlhkosti, pri raste uvoľňujú do ovzdušia spóry, ktoré sú malé a ľahké, a základným hygienickým odporúčaním je, aby sa vo vnútornom prostredí nevyskytovali viditeľné nárasty plesní na povrchoch. Doplnkovo odborné stanovisko Vyhodnotenie zdravotného rizika výskytu plesní v bytoch.
Mendell, MJ a kol. (2011): Respirátory a Allergic Health Effects of Dampness, Mold, and Dampness-Related Agents. Environ Health Perspect 119(6):748–756 – Prehľad epidemiologických štúdií a metaanalýz ukázal konzistentnú súvislosť vlhkosti a plesní v interiéri so vznikom astmy a ďalšími respiračnými a alergickými prejavmi.
Górny, R. L. a kol. (2002): Fungal Fragments ako Indoor Air Biocontaminants. Appl Environ Microbiol 68(7):3522–3531 – Kľúčový zdroj k úlomkom podhubia. Úlomky sa uvoľňujú súčasne so spórami a meranie optickým čítačom častíc ukázalo, že ich vzniká početne až 320-krát viac ako spór.
Brasel, T. L. a kol. (2005): Zistenie Airborne Stachybotrys chartarum Macrocyclic Trichothecene Mycotoxins na Particulates Smaller than Conidia. Appl Environ Microbiol 71(1):114–122 – Vysoko respirabilné častice menšie ako 1 µm tvoria väčšinu častíc vo vnútornom ovzduší a slúžia ako nosiče toxických látok produkovaných plesňami. Doplnkovo prehľad v Ann Work Expo Health (2024): väčšina mykotoxínov nie je prchavá, prenášajú sa na prachu a spórach, ktoré fungujú ako nosiče do dýchacích ciest.
US EPA: Brief Guide to Mold, Moisture and Your Home – Mŕtva pleseň môže u niektorých ľudí stále vyvolať alergickú reakciu, takže nestačí ju zabiť, treba ju tiež odstrániť. Kľúčom ku kontrole plesní je kontrola vlhkosti. Pokiaľ pleseň odstránite, ale nevyriešite problém s vodou, s veľkou pravdepodobnosťou sa vráti.
US EPA: Guide to Air Cleaners in the Home – Prenosné čističky a filtre v HVAC neriešia príčinu plesne a zatuchnutého zápachu. Tá spočíva vo vlhkosti v budove. Riešením je odstrániť zdroj vlhkosti a pleseň upratať. Čističky môžu odstrániť časť častíc, ktoré pleseň vytvára, a v niektorých prípadoch aj zmierniť zápach, ale problém plesne a vlhkosti nevyrieši.
Niekedy ju vidíme ako čierne bodky okolo okna. Inokedy ju prezradí až zatuchnutý pach zo skrine alebo opakovane upchatý nos po prebudení. Pleseň v domácnosti nie je automaticky zdravotná katastrofa, ale nie je ani obyčajná estetická chyba. Je známkou prostredia, v ktorom sa môžu do vzduchu uvoľňovať spóry, mikroskopické úlomky a ďalšie látky, ktoré sú schopné dráždiť dýchacie cesty alebo zamestnať imunitný systém.
Alergia všeobecne patrí medzi najčastejšie zdravotné problémy súčasnosti a tie respiračné tvoria až 40% z nich. Pre niekoho znamenajú pár týždňov nepríjemného kýchania na jar, pre iného celoročné ťažkosti ako nádchu, zlý spánok, pálenie očí, alebo zhoršené dýchanie. Mnoho ľudí si pritom tieto problémy spája hlavne s pobytom vonku. Lenže alergény nás často obklopujú aj doma. Ako si od alergií uľaviť aspoň v interiéri?
„Máme doma alergika na zvieracie chlpy.“ Veta, ktorú počujeme často, pritom je to jeden z najrozšírenejších mýtov. Na chlpy ani na srsť alergiu mať nemôžeme, pretože keratín, z ktorého sú chlpy tvorené, je rovnaká látka, z akej sú naše vlasy či nechty. A ak by bol človek alergický na keratín, nemohol by „existovať“ vo vlastnom tele. Viete, čo je teda skutočným problémom?
