Nebo sa farbí do žltkavých či oranžových odtieňov a nánosy prachu pokrývajú kapoty áut. Píše sa o nich už všade. Meteorológovia varujú pred tzv. „krvavým dažďom“ a saharským pieskom nad Českom. Ide o úchvatné atmosférické predstavenie, ale pre naše pľúca a dýchacie cesty to už tak zábavné nie je. Čo presne dýchame, keď k nám vietor z Afriky zaveje tony piesku, a ochráni nás doma pred ním čistička vzduchu?
V médiách často počujeme o saharskom piesku, ale presnejšie je hovoriť o saharskom prachu. Piesok z dún je totiž príliš ťažký na to, aby doletel tisíce kilometrov ďaleko a to, čo k nám doletí až nad strednú Európu, sú vlastne mikroskopické prachové častice (aerosóly). Sú bohaté na minerály ako je kremeň, živec, ílové minerály a oxidy železa. Práve železo dodáva prachu jeho typické žltkasté až červenkasté sfarbenie.
Situáciu, keď dážď zo vzduchu doslova zmyje saharský prach, sa hovorí „krvavý dážď“. Kvapky vody na seba nabalia jemné častice prachu a spolu s nimi dopadnú na zem. Dážď preto môže mať červenkastú alebo hnedastú farbu a po dopade na zem vytvárať jemné bahno. Po zaschnutí zanecháva špinavé škvrny na autách, oknách alebo záhradnom nábytku.
Saharský prach do Česka neprilieta náhodou. Všetko je otázkou špecifickej synoptickej situácie, ktorá označuje celkové rozloženie tlakových útvarov a prúdenie vzduchu v atmosfére. Tým sa určuje, aké počasie v danej oblasti bude.
Aby sa prach vôbec dostal do atmosféry, musí nad púšťou zafúkať silný vietor, ktorý zvíri jeho obrovské množstvo do výšky niekoľkých kilometrov. Následne musí tento vzduch nasať silné južné alebo juhozápadné prúdenie. K tomu typicky dochádza, keď sa nad západným Stredomorím alebo Pyrenejským polostrovom usadí hlboká tlaková níž a nad východnou Európou naopak tlaková výš. Medzi nimi vznikne úzky vzdušný priestor/pás, ktorý prach nasaje a cez Stredozemné more a Alpy ho dopravia až k nám.
Tento jav nie je iba zvláštnosťou posledných rokov. Nad územie Českej republiky sa saharský prach dostáva niekoľkokrát do roka, najčastejšie v jarných a jesenných mesiacoch. Rozdiel je iba v intenzite, pretože si ho človek niekedy ani nevšimne a inokedy zase prach sfarbí oblohu a výrazne zhorší dohľadnosť.
Prachová častica musí zo Sahary k nám do strednej Európy uletieť cez 4000 kilometrov.
Umývanie auta je otrava, ale to, čo saharský prach dokáže urobiť napríklad s našimi pľúcami, stojí za väčšiu pozornosť. Meranie Českého hydrometeorologického ústavu (ČHMÚ) počas týchto epizód pravidelne upozorňuje na skokové zhoršenie kvality ovzdušia. Ide konkrétne o výrazný nárast koncentrácií poletavého prachu o veľkosti PM10 a PM2,5.
V tabuľke nájdete zdravotné riziká spojené so saharským prachom:
| Zdravotné riziká ❗ | Poznámka |
|---|---|
| Únava a bolesti hlavy | Aj u zdravého človeka môže vyššia koncentrácia prachu vo vzduchu spôsobiť únavu alebo bolesť hlavy. |
| Podráždenie dýchacích ciest | Prach môže dráždiť nos, krk aj priedušky a vyvolať kašeľ alebo pocit škrabania v krku. |
| Riziko pre citlivé skupiny | Väčšie zdravotné riziko predstavuje pre astmatikov, kardiakov, seniorov, malé deti a alergikov. |
| Astmatické záchvaty | Zvýšené množstvo prachu môže zvyšovať pravdepodobnosť astmatických záchvatov. |
| Zhoršenie chronických ochorení pľúc | Napr. u ľudí s CHOCHP môže dôjsť k zhoršeniu príznakov. |
| Záťaž pre srdce a cievy | Jemné prachové častice zaťažujú kardiovaskulárny systém. |
| Prenášanie ďalších škodlivín | Prach môže počas svojej cesty zachytiť alergény alebo priemyselné znečistenie a preniesť ich do ďalších oblastí. |
V týchto dňoch obmedzte fyzickú aktivitu vonku a toľko nevetrajte. Naše domovy nie sú totiž vzduchotesné a jemný prach, nielen ten saharský, si cestu dovnútra vždy nájde. Či už netesnosťami v oknách, dverách, rekuperáciou alebo napríklad na oblečení.
Zatiaľ čo vonku prachu neodporúčame, tak v interiéri, kde trávime až 80 % nášho času, môžeme kvalitu vzduchu ovplyvniť napr. používaním čističky vzduchu.
Zaistite si doma čistý vzduch s použitím čističiek vzduchu Ionic-CARE s elektrostatickými filtrami. Zachytí až 96 % poletavých nečistôt vrátane prachu, peľu, rôznych pachov, spórov plesní, baktérií a vírusov. Elektrostatický filter vydrží neobmedzene dlho a nie je potrebné ho v priebehu rokov meniť. Stačí ho len po niekoľkých dňoch utrieť handričkou alebo opláchnuť vodou a potom použiť znova.
Spotreba elektriny je 8 W (približne 2 Kč denne). To je výrazne nižšie ako napr. u čističiek s HEPA filtrami (až 8x). Pre väčšinu užívateľov je však najdôležitejšia výhoda úplne tichá prevádzka. Aj na najvyšší výkon je totiž 12 dB na samej spodnej hranici počuteľnosti. Preto ju môžete nechať bežať 24/7 aj v spálni a nebude vás rušiť.
Pokiaľ je čistička vzduchu vybavená kvalitným (najlepšie certifikovaným) HEPA filtrom, potom dokáže s účinnosťou obvykle až 99 % zachytiť častice s veľkosťou 0,3 mikrometra a väčšou. To znamená, že spoľahlivo odfiltruje nielen spomínané častice PM2,5 aj PM10, ktoré k nám doputovali zo Sahary, ale aj bežný domáci prach, peľ a zvieracie alergény.
Určitou nevýhodou čističiek vzduchu s HEPA filtrami je ich väčšia hlučnosť (na najvyšší výkon často 40 decibelov i viac), vyššia spotreba elektrickej energie a tiež nutnosť opakovane dokupovať pomerne drahé náhradné filtre.
Saharský prach, ktorý dokáže po zaschnutí potrápiť nielen autá zvonku, ale aj ich interiér.
Saharský prach nad Európou je dôkazom toho, aký prepojený je náš globálny klimatický systém. Nemusíme sa ho desiť, ale nie je dobré ho ani podceňovať. Počas „krvavých dažďov“ a zatiahnutej žltkastej oblohy je najlepšou stratégiou obmedziť dlhší pobyt vonku a intenzívnu fyzickú aktivitu a starostlivosť o to, čo dýchame, zveriť spoľahlivej čističke vzduchu.
Čo je to saharský prach?
Ide o veľmi jemné prachové častice z púšte Sahara, ktoré silný vietor vynesie vysoko do atmosféry. Prúdenie vzduchu ich potom môže preniesť tisíce kilometrov ďaleko, napríklad až do strednej Európy.
Prečo sa niekedy hovorí o „krvavom daždi“?
Krvavý dážď vzniká vo chvíli, keď dážď zo vzduchu zmyje saharský prach. Kvapky vody na seba nabalia jemné častice, ktoré potom sfarbia dážď do hnedastých či červenkastých odtieňov.
Je saharský prach nebezpečný pre zdravie?
Vo vyšších koncentráciách môže dráždiť dýchacie cesty, spôsobovať kašeľ alebo bolesti hlavy. Najväčšie riziko predstavuje pre astmatikov, alergikov, seniorov alebo malé deti.
Dostane sa saharský prach aj do domu?
Áno. Jemné častice môžu prenikať dovnútra netesnosťami v oknách, vetraním, rekuperáciou alebo sa dostanú do interiéru napríklad na oblečení.
Pomôže čistička vzduchu počas saharského prachu?
Áno. Čističky vzduchu s kvalitnou filtráciou dokážu zachytiť veľkú časť jemných prachových častíc a zlepšiť tak kvalitu vzduchu v interiéri, kde ľudia trávia väčšinu času.
Zdroje:
Český hydrometeorologický ústav (ČHMÚ) – Informácie o transporte saharského prachu a meraní koncentrácií PM10 a PM2,5 v ČR.
Copernicus Atmosphere Monitoring Service (CAMS) – Európsky systém monitorovania atmosféry a transportu prachových aerosólov.
World Health Organization – Air Quality Guidelines – Zdravotné dopady polietavých častíc PM10 a PM2,5.
Tím Ionic-CARE
Začali ste tento rok kýchať a smrkať skôr ako obvykle? Na vine je peľová sezóna, ktorá v dôsledku náhleho oteplenia odštartovala už na prelome februára a marca. Prečo tomu tak je a čo robiť, aby sme si od alergie uľavili aspoň doma?
Čistička vzduchu vytvára sterilné prostredie a oslabuje imunitu - to je mýtus, ktorý počúvame často. Prezradíme vám, prečo nie je možné, aby bežná domáca čistička vytvárala „nemocničné“ sterilné prostredie a čo je na vytvorenie takého miesta vôbec potrebné.
Sluch je jedným z našich piatich základných zmyslov. Varuje nás pred nebezpečenstvom, umožňuje nám komunikovať s ľuďmi, vnímať okolitý svet atď. Hluk v domácnosti zvyšuje hladinu stresových hormónov, narúša spánok a môže prispievať ku kardiovaskulárnym ochoreniam. Podľa WHO je hlukové znečistenie hneď po znečistení ovzdušia druhým najzávažnejším environmentálnym rizikom pre ľudské zdravie.
